História Divadla Romathan
Rómske profesinálne divadlo Romathan Vznik a vývoj do roku 2002
Divadlo Romathan v Košiciach je svetoznáme divadlo rómskej národnostnej menšiny a je jediným divadlom svojho druhu na Slovensku i v Európe. Svojimi vystúpeniami, kvalitným personálom a hereckými výkonmi dokáže zaujať nielen dospelých divákov, ale aj deti. Vznik rómskeho profesionálneho divadla bol motivovaný snahou o zrovnoprávnenie podmienok pre šírenie, rozvoj a upevňovanie kultúry národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Vo sfére rómskej kultúry sme dostali do vienka širšie poslanie. A to nielen šíriť kultúru, ale ju aj objavovať a upevňovať v slove, ústnom podaní a v jazyku. S týmto zámerom v divadle účinkujú herci, speváci, tanečníci a typický rómsky orchester. Tieto 4 základné umelecké komponenty svojim spolupôsobením syntetizujú divadelný obraz, zároveň však pomáhajú v pôvodnej podobe priblížiť tradície i špecifiká rómskej kultúry.
Divadlo Romathan zriadilo Ministerstvo kultúry SR v máji 1992 v Košiciach. Jeho vedením poverilo Annu Koptovú do konca sezóny 1997/1998. Od tejto sezóny bol vo funkcii nový riaditeľ Karel Adam. Zriadeniu divadla predchádzala iniciatíva rómskych a nerómskych intelektuálov s cieľom podnietiť vznik profesionálneho rómskeho divadla a prednesenie návrhu na jeho zriadenie poslankyňou Slovenskej národnej rady A. Koptovou na posledenj decembrovej schôdzi SNR v roku 2001. Zo 102 prítomných hlasovalo za návrh 53 poslancov.
Prvou premiérou DR bola inscenácia Daniely Hivešovej - Šilanovej s názvom Than perdal o Roma ( Miesto pre Rómov - 20.12.1992). Hudobne sa na jej príprave podieľal prvý dirigent divadla, Eugen Brindzák st.
Vedenie divadla:
Umelecký šéf- Ján Šilan (1992-1998), Juraj Svoboda (1998- 1999), Soňa Samková (1999 - 2000).
Šéf orchestra- Karel Adam (1992-1994), Dezidér Miko (1994-1997), Dezidér Balog (1997-1998).
Dramaturg- Daniela Hivešová Šilanová (1992-1995), Daniela Miklášová (1995- 2000).
Do roku 1993 sa divadlo usilovalo naplňať svoju funkciu celoštátneho rómskeho národného divadla aj tak, že svoje premiéry uvádzalo nielen v Košiciach, ale aj v Bratislave. Po prvý raz hosťovalo rómske divadlo na doskách Divadla Pavla Országha Hviezdoslava za účasti prezidenta SR (24.5.1993). Po roku 1993 sa z finančných dôvodov obmedzila jeho zájazdová činnosť na východoslovenský región. Pravidelne bolo pozývané na slovenské i medzinárodné rómske i nerómske folklórne a divadelné festivaly.
V prvom roku existencie divadla bolo zakúpené celé základné materiálové vybavenie divadla t.j. zájazdový autobus, motorové vozidlo, základné nástrojové výbavenie a zvuková+ svetelná technika.
Situáciu v divadle, ktorá bola priamo závislá od jeho financovania, dokresľovala počet pracovníkov. V období vzniku divadla pôsobilo v ňom viac ako 100 pracovníko, v roku 2002 to bolo už len 37 umeleckých pracovníkov a 4 pracovníkov techniky a administratívy.
Do roku 1996 bolo DR podobne, ako ostatné slovenské a iné národnostné divadlá, priamo v kompetencii Ministerstva kultúry SR. V roku 1996 v rámci celoslovenských organizačno- štrukturálnych zmien divadelnej siete, ustanovil zákon č. 222/1996 o organizácii miestnej správy ich prechod pod riadenie Krajsých úradov, čo pre naše divadlo znamenalo stratu právnej subjektivity. Od 1. júla 1996 bolo divadlo vyňaté z pôsobnosti MK SR a bolo začlenené do novej štruktúry kultúrno-osvetových zariadení. Patrilo do pôsobnosti Abovského kultúrneho centra v Košiciach. Táto situácia bola nepriaznivá nielen z hľadiska ďalšieho financovania divadla, ale ajz hľadiska budúcej možnosti naplňať svoje poslanie, pretože DR vzniklo ako celoštátne divadlo. Preto v septembri 1996 podalo DR proti tomuto rozhodnutiu MK SR sťažnosť a na Ústavnom súde SR žiada preskúmanie zákonnosti konania ministra kultúry SR, Ivana Hudeca. Spolu s maďarským národnostným divadlom žiadalo o pomoc Radu vlády pre národnosti. Právna subjektivita však divadlu nebola prinavrátená a od októbra 1996 preberá riadenie divadla Krajský úrad v Košiciach. Od 1. januára 1997 sa Abovské kultúrne centrum premenovalo na Krajské kultúrne centrum a DR sa stalo jeho súčasťou. Tento stav, ktorý sa dotýkal všetkých národnostných divadiel, ochromuje ich činnosť. Finančná dotácia na rok 1997 bola výrazne znížená. Na protest proti tomuto stavu podala 2. júna 1997 riaditeľka DR, Anna Koptová výpoveď, ktorú štátna intendantka Krajského kultúrneho centra prijala a zároveň 17. júna 1997 menovala do funkcie nového riaditeľa DR, Karela Adama.
Právnu subjektivitu prinavrátila národnostným divadlám, až vláda po roku 1998. Po výberovom konaní na Krajskom úrade v Košiciach, bol na post riaditeľa znovu vymenovaný Karel Adam. Od 1.1.2002 v súvislosti s transformáciou krajov bolo DR v riadení Vyššieho územného celku Košického kraja. Počas celého tohto transformačného obdobia, aj v roku 2002, činnosť DR naďalej financovalo MK SR.
DIVADLO A JEHO SÚČASTNOSŤ
Od sezóny 2017 do súčastnosti je vo funkcii riaditeľa Mgr. art Karol Adam ml. Počas svojej existencie divadlo menilo viackrát zloženie, v každom období však vznikajú inscenácie, ktoré ho kvalitou neustále posúvajú vpred, či už ide o inscenácie dramatického charakteru, hudobné komédie, muzikály alebo činoherné predstavenia. DR doposiaľ odohralo 89. premiér, z toho 61 večerných inscenácií. V roku 2022 oslávilo DR, ktoré je v pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, významné jubileum. 30 rokov Divadla Romathan, to je veľká databáza emócií, oblečených do kostýmov, skvelej hudby, textov a profesionálnych výkonov. Vedľa seba stoja pôvodná tvorba aj svetové diela, rózne žánre i spôsoby spracovania. Oslavy narodenín sa začali už v júni, kedy predstavil súbor divadla to najlepšie zo svojej tvorby v rámci galaprogramu Magická cesta Divadla Romathan (Amaro drom).
Naše divadlo sa v roku 2022 mohlo okrem osláv tešiť aj z nových priestorov. Ešte v roku 2021 začal proces jeho sťahovania z nevyhovujúcej budovy do novo zrekonštruovaných priestorov na Továrenskej ulici číslo 3 v Košiciach.
Divadlo je stálou súčasťou festivalovej divadelnej scény, ako zájazdové divadlo navštevuje aj materské, základné či stredné školy. Taktiež detské domovy a rôzne iné subjekty podobného charakteru. V posledných rokoch sa DR zameriava prevažne na detského diváka. Myslíme si, že detská láska k dramatickému divadelnému nadšeniu môže byť veľkým prínosom pre rozvoj detí. A keďže sa naše dievadlo taktiež zameriava na rómske etnikum, snažíme sa edukáciu využívať aj u dospelých divákov. Je potrebné pripomenúť, že divadelný a vzdelávací proces je pre svoju jedinečnú syntetickú hravosť najsilnejším prostriedkom výchovy práve prostredníctvom prežívania duchovných kultúrnych vzoriek ľudstva.