November 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
    1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30
meniny má: Cecília

Napísali

Kedy pripláva zlatá rybka?

Rozhovor s riaditeľom Divadla ROMATHAN

Karel Adam, riaditeľ Divadla ROMATHAN, sa narodil 18. 4. 1953 v Pardubiciach v hudobníckej rodine. Po absolvovaní košického Konzervatória pôsobil ako husľový interpret v slobodnom povolaní. Prostredníctvom Slovkoncertu účinkoval vo Francúzsku, Nemecku, Anglicku, Švajčiarsku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Fínsku, Poľsku, Rusku, Rumunsku, Bulharsku, Španielsku, na Kanárskych ostrovoch. Po založení ROMATHAN-u v decembri 1992 sa ujal vedenia jeho orchestra. V roku 1994 divadlo opustil, no v júni 1997 sa doň vrátil ako jeho riaditeľ. Okrem vedenia divadla sa znova venuje aj orchestru - je jeho šéfom, dirigentom i primášom. Navyše komponuje scénickú hudbu k niektorým inscenáciám divadla. Za jeho riaditeľovania uviedol ROMATHAN deväť premiér pôvodných hier pre dospelých i deti, zväčša od autorov, ktorí vyrástli priamo v divadle - Soňa Samková, Ondrej Ferko, Štefan Rajko - ale aj diela Rabíndranátha Thákura, Eleny Lackovej, Štefana Kasardu a iných.
Hoci sme v Romano nevo ľil venovali pozornosť každej inscenácii divadla, čas na rozhovor s Karelom Adamom sa dosiaľ akosi nenašiel. Nie pre nezáujem redakcie, ale pre pracovnú zaneprázdnenosť umelca. Preto sme využili čas divadelných prázdnin a oslovili sme ho ešte pred jubilejnou, 10. sezónou, divadla.

RNĽ: Aké sú túžby riaditeľa divadla pred jeho jubilejnou sezónou?
Karel Adam: Tri želania pre "zlatú rybku"...? Už niekoľko rokov sú vždy rovnaké. Ako šéf tejto ojedinelej rómskej umeleckej inštitúcie je mojím prvoradým záujmom, aby divadlo Romathan mohlo naplno rozvinúť talent svojich umelcov a prezentovať našu prácu. To znamená: dostačujúcu finančnú dotáciu nielen na prevádzku divadla, ale najmä na všestrannú prípravu inscenácií. Ako človek si čo najúprimnejšie želám zlepšenie medziľudských vzťahov - aby mohli byť všetci Rómovia šťastní a aby sa mohli plne zapojiť do spoločnosti, aby konečne zanikli nepochopiteľné bariéry medzi majoritou a minoritou. S tým súvisí, samozrejme, moje tretie želanie: aby sa rómska komunita pozdvihla vzdelanostne - aby z našich radov vychádzalo čoraz viac vzdelaných ľudí - aj v oblasti umenia a kultúry, keďže ja pracujem v tejto oblasti.
RNĽ: Keď ROMATHAN začínal, mal približne sto pracovníkov, vy ste boli medzi nimi - dnes sa tento počet znížil o polovicu. Môže vôbec v takomto stave prezentovať hudobno-dramatické divadlo, ktoré si vyžaduje okrem hereckej zložky silný tanečný tím a spevácky kolektív? Nehovoriac o reprezentatívnom orchestri...
Karel Adam: Tento stav veľmi nepriaznivo ovplyvňuje celkové vyznenie jednotlivých inscenácií. Ochudobňuje ich umeleckú kvalitu. Niektoré tituly, ktoré si vyžadujú davové scény, hráme s nepríjemným vedomím polovičatosti. Ako napríklad presvedčivo zobraziť osudy dvoch rómskych rodov, keď ledva obsadíme jeden? Mnohé diela, napríklad Stroskotancov od Thákura či náš základný titul Miesto pre Rómov/ Than perdal o Roma, ani hrať nemôžeme. Preto aj odkladáme naštudovanie už ohlásenej Carmen. Situáciu riešime dramaturgickými úpravami, dvoj až trojúlohami, čo je však umelecky neúnosné a nenapĺňa pôvodný zámer divadla - prezentovať rómske umenie v jeho typickej interpretačnej podobe, no zároveň ho povzniesť na vysokú profesionálnu úroveň. A to znamená dokonalý zvuk speváckeho zboru, pestrosť tanečného prejavu. Žiaľ, finančná situácia nám nedovoľuje prijať ani len 10 umeleckých pracovníkov, ktorých by sme potrebovali ako soľ. A je tu aj druhá stránka tohto problému. Zo Strednej umeleckej školy v Košiciach vychádzajú talentovaní a kvalifikovaní ľudia, ktorých nemôžeme zamestnať. Je to paradox: na jednej strane Rómovia nemôžu nájsť prácu, pretože nie sú vzdelaní - a nám na dvere klopú absolventi školy po šesťročnom štúdiu (!), no márne. Ale som optimista a verím, že keď sa nevzdáme, napokon sa pre Romathan potrebné financie nájdu. Veď naše divadlo reprezentuje aj Slovensko!
RNĽ: Boli časy, keď bol ROMATHAN na Slovensku známy ako každé iné divadlo. Vystupovalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Lučenci... Dnes sa na západnom a južnom Slovensku pýtajú Rómovia i Nerómovia, či divadlo náhodou "nezaniklo". V súčasnosti väčšmi účinkuje v zahraničí ako doma...
Karel Adam: Naše pracovníčky na propagačnom úseku robia čo môžu - neustále oslovujú rozličné organizácie - aj rómske - ale bohužiaľ, všade sú odpovede rovnaké: "Chceli by sme vaše vystúpenie, ale nemáme peniaze, nemôžeme vykryť vaše náklady." My sme v rovnakej situácii - náklady si nemôžeme uhradiť sami. Napriek tomu som veľmi rád, že diváci na nás nezabudli, že chcú naše divadlo. Som presvedčený, že ak niektoré rómske organizácie - alebo aj iné - budú mať skutočný záujem o naše vystúpenie, vedeli by sme sa dohodnúť a nájsť strednú cestu. Telefónne číslo nášho divadla je známe, fax tiež, sme na internete, treba len osloviť divadlo. Ponúkame naozaj široký repertoár - od rozprávočiek pre deti až po predstavenia pre mládež a dospelých.

Daniela Hivešová-Šilanová
Košice

< 1 2 3 4 5 6 7 8 >