November 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
    1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30
meniny má: Cecília

Recenzie

Internationales Roma festival - Medzinárodný Rómsky festival

Graz 19.-23. november 2004 - Theater / Divadlo / Teatro * Ausstellung / Výstava / Čitrathan * Musik / Hudba / Bašaviben * Geschichten / Príbehy / Vakeribena * Film

Červená paprika vo vrecku

Našla som ju presne o mesiac vo vrecku nohavíc. Malú, červenú, zošúverenú suchú papričku, vhodnú na zomletie - a zrejme riadne štipľavú. Pravdepodobne práve to (aj to) bolo zámerom mladých rómskych divadelníkov zo slovinského Černomejla, keď počas svojho predstavenia v Grazi znenazdania otvorili starý kufor a do divákov šmarili jeho obsah - niekoľko sto takýchto papričiek. Pravda, vtedy boli ešte zelené. Jednu som si uchmatla a - priznám sa, netušila som, že mi po čase sčervenie a vlastne - dozrie. Už vtedy, v ten novembrový večer v rakúskom Grazi, som videla v scéne s kufrom a štipľavými paprikami posolstvo inscenácie, ktorú jej tvorcovia nazvali Pepperoncino. A v plnom rozsahu sa vyjadrilo a vo mne doznelo dávno po predstavení Pepperoncino, čo by sa zrejme dalo preložiť ako "Korenené". Dokonalé. Toto všetko sa odohralo na Medzinárodnom festivale rómskeho divadla v Grazi pod taktovkou piatich mimovládnych organizácií z piatich krajín - partnerov medzinárodného EÚ projektu Kultúra 2000.
 

Našla som ju presne o mesiac vo vrecku nohavíc. Malú, červenú, zošúverenú suchú papričku, vhodnú na zomletie - a zrejme riadne štipľavú. Pravdepodobne práve to (aj to) bolo zámerom mladých rómskych divadelníkov zo slovinského Černomejla, keď počas svojho predstavenia v Grazi znenazdania otvorili starý kufor a do divákov šmarili jeho obsah - niekoľko sto takýchto papričiek. Pravda, vtedy boli ešte zelené. Jednu som si uchmatla a - priznám sa, netušila som, že mi po čase sčervenie a vlastne - dozrie. Už vtedy, v ten novembrový večer v rakúskom Grazi, som videla v scéne s kufrom a štipľavými paprikami posolstvo inscenácie, ktorú jej tvorcovia nazvali Pepperoncino. A v plnom rozsahu sa vyjadrilo a vo mne doznelo dávno po predstavení Pepperoncino, čo by sa zrejme dalo preložiť ako "Korenené". Dokonalé. Toto všetko sa odohralo na Medzinárodnom festivale rómskeho divadla v Grazi pod taktovkou piatich mimovládnych organizácií z piatich krajín - partnerov medzinárodného EÚ projektu Kultúra 2000.

DANIELA HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ
GRAZ
Foto: Jozef Ferenc

Všetci vlastne hrali o tom istom - o nepochopení, o utrpení, o holokaustoch minulých storočí i o tom fašistickom z čias 2. svetovej vojny, o rasizme 3. tisícročia... Ale aj o bezradnosti pri pokusoch premôcť, zvládnuť, uchopiť svoje súčasné postavenie, pri pokusoch vymaniť sa s osudovosti "osudu", aj o sústavnom zlyhávaní, pretože holokaust z myslí ne-Rómov nevymizol. Aj kritickom pohľade na seba samých, ale aj o pohľade: "no a čo! takí sme!". O tom, že toto všetko vlastne vedie Rómov k ďalšiemu historickému mlčaniu, pretože aj keď hovoria, kto (a čo?!) vlastne pochopí? Zároveň sme ale videli aj prehliadku ciest, ako - hoci mlčky a s pokorou - dospieť ku komunikácii. Vysvetľovaním "prečo", ukazovaním samých seba, hovorením "ako to bolo" a "ako to je". Teda aspoň v inscenáciách súborov zo Slovenska, z Maďarska a Slovinska.
Inscenácia, ktorú doviezli maďarskí partneri, bola tanečným divadlom. Kolektív interpretov - pokračovatelia súboru KAĽI JAG - uviedol krátku, niekoľkominútovú scénickú kompozíciu na tému holokaust. Tanečné vyjadrenie spoznania pravdy o svojom konci skupiny ľudí odsúdených na smrť v koncentračnom tábore - cez pokus "vytancovať" si život a následné odovzdanie sa "osudu" - vnieslo však do festivalovej atmosféry dotyk so skutočným umeleckým hľadaním a s pravdou.
Divadlo ROMATHAN zo Slovenska sa v tejto línii prehliadky (divadlo pre dospelých) predstavilo svojou kmeňovou inscenáciou THAN PERDAL O ROMA / MIESTO PRE RÓMOV s podtitulom Hudobno-dramatická freska z histórie a súčasnosti Rómov, ktorá mala svoju 1. premiéru v roku 1992, kedy bola aj prvou premiérou tohto vtedy založeného prvého rómskeho profesionálneho divadla na Slovensku. Odvety sa inscenácia obnovovala niekoľkokrát - a vždy s úpravami v poslednom dejstve, ktoré sa týka súčasnosti. Dalo by sa povedať, že aj v Grazi sa uskutočnila obnovená premiéra tejto inscenácie. Okrem nového úvodu a rozvinutia niektorých obrazov v historickej časti - napríklad o španielsky a indický tanec - najmä o doplnenie v časti "Súčasnosť". A nie je to len tanec skinhedoav, ale najmä uchopenie otázok: "Prečo sa stále pýtate kto sme, akí sme? Prečo sme sústavne objektmi vašich projektov (a nie života)?" A samozrejme, o pokus vyjadriť odmietnutie voči takémuto prístupu ne-Rómov - o deklarovanie rozhodnutia: "Dosť!"
O tom, že je potrebné prezentovať samých seba nielen ako objekt folkloristického výskumu, resp. objekt príjmu dotácií na nekonečné "riešenie" chudoby, ale ako suverénne ľudské bytosti a občanov, svedčí aj súčasný stav "riešenia" problémov Rómov v Európe, nazerania na nich z najkompetentnejších miest, ale aj schopnosti reflektovať rómsku tému v umení ne-Rómov. Buď je to nekritický - akýsi novoromantizujúci milenecký pohľad - alebo prudko akčná vzbura umelcov, ktorí sa rozhodnú "konečne" povedať pravdu.
O takúto svoju (revolučnú) pravdu sa pokúsila aj rakúska režisérka s nemeckými koreňmi Frauke Steinerová, ktorá len potvrdila všetko to klišé, ktorým vo vzťahu k Rómom trpia ne-Rómovia. Aj keď tvorila evidentne "revolučné" divadlo s pátosom zvnútorneného splynutia s témou "Rómovia", stereotyp majoritného pohľadu nazerania zostal v jej inscenácii nosným. Miestami sme doslova tŕpli, či rómski diváci počas predstavenia nevstanú a ostentatívne neodídu. Nie preto, že by "nepochopili" umelecké posolstvo inscenácie, resp. že by nezniesli niektoré kruté pravdy o sebe samých, ale jednoducho preto, že niektoré veci proste ne-Róm hovoriť nemôže. Nemôže "hrať" rómskeho žobráka, ani rómske prostitútky, ani sa - síce s nadhľadom - vysmievať ne-Rómom z folklorizujúceho pohľadu na Rómov "ukázaním" škľabiacich sa Rómov, ktorí akože spievajú "žalostné giľa" nad hrobom svojho dieťaťa. A to napriek tomu, že všetko v dobrom úmysle - a s pochopením i s odsúdením krutých alebo absurdných zákonov majority voči Rómom (sterilizácia, usídľovanie, vyháňanie, školstvo, rasizmus). To, ako sa s týmito absurditami minulých i súčasných storočí vyrovnávajú Rómovia - hoci aj outseidersky - majú právo (zatiaľ) ukazovať len Rómovia. Pretože inak to je nepravda (ani umelecká pravda nie). A umenie nemá nárok na nepravdu. V istých historických fázach sa "smiať" z národa, z jeho identity, môže len národ sám. Ak by podobnú inscenáciu naštudovali sami Rómovia, reč by bola o niečom inom. Inscenácia rakúskeho divadla "Bolo, pretože nebolo" vychádza žánrovo z brechtovského epického divadla a hlási sa k medzivojnovému, alebo tesne povojnovému politickému kabaretu nemeckého divadla.
Slovinskí Rómovia sa prezentovali už zmienenou inscenáciou Pepperoncino, ktorá bola vo svojom žánrovom uchopení spracovaním tém "kto sme" - "ako nás vidíte" - no a čo?!" - "ako žiť" - formou drobných hereckých etud (cvičení) so silným výpovedným posolstvom. Neumelo, herecky a divadelne začiatočnícky, ale o to viac s úsilím o PRAVDU a ÚPRIMNÚ (aj keď nepríjemnú) výpoveď o sebe, o ne-Rómoch - i o oboch naraz. Ako sme sa dozvedeli od organizácie, ktorá s týmto kolektívom pracuje, je to ich prvá javisková výpoveď a vznikla práve vďaka tomuto projektu. Tu treba dodať, že témy jednotlivých scénok korešpondovali s témami skúseného Romathanu - a to svedčí prinajmenšom o tom, že názor Rómov na "rómsku" tému (ak o nej hovoria alebo ju interpretujú sami Rómovia) - je medzinárodne rovnaký.

< 1 2 >