November 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
    1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30
meniny má: Cecília

Recenzie

Po prvý raz autentická rómska komédia s kritickým nadhľadom

Divadlo Romathan / 13. sezóna / 40. premiéra
J. A. Gerlachovský - Čierna mačka / Kaľi mačkica
Hudobná komédia (pokus o muzikál)
Scenár: J. A. Gerlachovský
Hudba: Karel Adam
Choreografia: Jaroslav Moravčík a. h.
Scéna: Štefan Hudák a. h.
Kostýmy: Anna Simková a. h.
Réžia: Ján Šilan
I. premiéra: 27. 5. 2005 Košice / Divadelná sála Veritas
II. premiéra: 28. 5. 2005 Prešov / Divadlo Jonáša Záborského

ŠTEFAN ČURILLA

Úvodom môjho hodnotenia úspešnej premiéry Divadla Romathan "Čierna mačka / Kaľi mačkica" , musím konštatovať, že dojmy z predstavenia vo mne rezonovali intenzívne a vyvolávali nové a nové úvahy a závery. V ten večer, a ešte dlho po ňcm, pripravili herci, speváci, tanečníci (to všetko v jednej osobe) a muzikanti divadla skutočný sviatok, ktorý sa dotkol sŕdc azda všetkých prítomných. A bola ich plná sála. Príjemný herecký prejav, výrazne vylepšená dikcia slova, zrozumiteľnosť textu, schopnosť modulovať hlasový a spevácky prejav, ale aj porozumenie pre text a štýl, sa spojili do celkového účinku inscenácie, ktorá bola rytmicky poptretkávaná dejovými premenami, či zastaveniami vnútorného dynamizmu. To všetko spolu súviselo, vytváralo jednotný a. pôsobivý celok, ktorý poslucháča nabádal k úvahám, ale aj bezprostredným reakciám a držal ho v sústredení.

Dramturgickým zármerom vedenia Divadla Romathan bolo doplnenie ich doterajšieho repertoáru o veseloherný žáner. Autor hry J. A. Gerlachovský, ako sám v programovom bulletine uvádza, mal v úmysle spracovať, spolu s autorom hudby, vznikajúci dramatický text do formy muzikálu, no časová tieseň znemožnila spoluprácu na výraznejšom hudobno-dramatickom posune textu a spracovaní kľúčových pasáží novej hry. Tým vysvetľuje aj pomenovanie hry na "hudobnú komédiu" , či "pokus o muzikál" . Výsledný tvar však skôr nabáda k úvahe na tému - "kabaret" . Tento žáner napokon evokujú aj jednotlivé vypointované scénické obrazy a hudobne uzavreté čísla, či v podstate takýmto štýlom komponovaná hudba.

 

Kabaret, v ktorom hlavných predstaviteľov stvárňujú rómski herci, ktorí hrajú o bežných problémoch a životných situáciách, veselých príhodách, ale aj nepríjemnostiach vzájomných vzťahov rómskych protagonistov s primeranou dávkou nadhľadu, autentickej komickosti, ale aj irónie. Ako napríklad v situáciách dotýkajúcich sa "odrodenia" sa od vlastného jazyka. To však už nie je len problém rómsky, ale aj slovenský, ak mladí ľudia po niekoľkomesačnom pôsobení v "cudzine" zabúdajú na svoj vlastný jazyk a slovný prejav, ktorý sa snažia za každú cenu "obohatiť" o cudzojazyčný prízvuk a v podstate nepochopené cudzie výrazy. Tu mieri autor hry do "živého" , do malých problémov, ktoré vhodne aj aktualizuje, v čom je výrazne nápomocná aj hudobná zložka. Dôležité je tu pripomenúť, že práve skutočnosť, že irónia, komická ľahkosť a pranierovanie problémov svojich "vlastných" sa odohrávala v podaní práve rómskych hercov, posúvalo komédiu do autentických rómskych reálií. Preto mnohé, čo by v podaní nerómskych hercov bolo netaktné, alebo posmešné, tu bolo primerané, humorné, podnetné a prirodzené. Ak by to isté zaznelo v podaní nie rómskych hercov, bol by to skôr paškvil, či nepodarená napodobenina. V tomto konštatovaní ma utvrdili aj reakcie prítomného - najmä rómskeho - publika, ktoré živo a spontánne reagovalo na ponúkaný humor.

Citlivá réžia umeleckého šéfa divadla Jána Šilana umocňovala dejovú líniu a pretvárala ju do malých epizód, ktoré spájala logická súvislosť a náväznosť. Citlivo viedol jednotlivých hercov vo výstavbe ich postáv a navádzal situácie, ktoré dávali priestor vyzneniu detailov, no zároveň logicky a priamočiaro smerovali do účinnej výslednej pointy. Pri realizácii svojej predstavy mal k dispozícii nápadmi sršiaceho hosťujúceho choreografa Jaroslava Moravčíka, scénaristu Štefana Hudáka a kostymérku Annu Simkovú. V tomto prípade to bola štvorica tvorcov spolucítiacich a dotvárajúcich tvar, ktorý umocňovala hudba Karla Adama.
Predpokladajme, že ďalšími reprízami a pravdepodobne aj režijnými zásahmi sa zvýraznia a dotvoria dejové situácie a herecké kreácie jednotlivých predstaviteľov hry a ich vzájomných hereckých vzťahov. Pri voľbe obsadenia jednotlivých postáv vedenie divadla upriamilo pozornosť na mladosť a mladých členov. Práve oni vytvárali tu hlavnú a rozvíjajúcu sa dejovú líniu, zatiaľ čo vstupy predstaviteľov "starších" (rodičov, známych, príbuzných a pod.) zvýrazňovali dejovú zápletku a boli akoby protipólom k "maturujúcej mládeži" . Práve mladosť bola tým činiteľom, ktorý zvýrazňoval líniu kabaretu, im boli aj blízke nové hudobné žánre, nevynímajúc ani prúdy populárnej hudby. A práve v mladosti som videl aj výsledok spolupráce Divadla Romathan so Strednou umeleckou školou v Košiciach, ktorej absolventky boli v hre výrazne obsadené.

Hudbu k inscenácii (jej autorom je riaditeľ divadla a husľový virtuóz Karel Adam) charakterizujú detailne prepracované kompozície, pričom už iba o "aranžmánoch" je v tomto prípade ťažko hovoriť. Výsledný tvar jednotlivých piesní, či vstupov orchestra, ktorý bol doplnený o klávesový nástroj, je výrazný, má uzavretú formu, ale aj jednoliateho činiteľa. Hudba je pôvodná a originálna, ktorá v každom okamihu vychádza z jednotlivých dejových situácií a zároveň ich podporuje. Hudba zvýrazňuje štýl dnešnej populárnej hudby - nachádza sa tu rap, hip-hop, čača, či iné hudobné štýly. Zatiaľčo hudba prvej polovice inscenácie je rôznorodejšia a domunujú v nej aj podobne volené hudobné nápady, opakom je druhá polovica hry. V nej má hudba stmeľujúci účinok a navádza k úvahe postupného zjednotenia motívov a štýlov. Ak už hovoríme o kabarete, aj hudba tu zvýrazňuje a umocňuje priamočiarosť a nie tematickú rôznorodosť. Je na zrelú úvahu, či by sa v tejto inscenácii postupne nevynechali, či krátili ponášky na rómsku hudbu a tým by sa dosiahla aj štýlová "kabaretná" jednoliatosť.

Ak už hovoríme o kabarete, je potrebné, aby aj hudobná zložka tento moment umocňovala a zjednocovala priamosťou smerovania a nie tematickou rôznorodosťou. Z podania jednotlivých vstupov orchestra bolo cítiť pôsobivé a jedinečné kompozície založené na snahe o inováciu postupov a ozvláštnenie. Výsledný hudobný tvar je výsledkom neúnavnej práce Karla Adama, ale aj spoločnej tvorivej činnosti všetkých členov orchestra. S uvedeným možno jednoznačne súhlasiť, nakoľko nejde o napodobeninu, ale o snahu dosiahnuť originálitu v zábavnom žánri.
Z jednotlivých hlavných predstaviteľov inscenácie na mňa najväčším dojmom zapôsobili prirodzené herecké kreácie Dáši Pollákovej (Libuša), ale aj vždy na úrovni prejavy Mariána Balogha (John), Milana Godlu (Barnabáš), Aleny Klempárovej (Ružena), Marty Vaňovej (Jolana), Štefana Rajka (Aladár) i Magdalény Adamovej (Róza). Aj výkony "začínajúcich" hercov, predstaviteľov študujúcej mládeže, mali vzostupný nielen herecký, ale aj tanečný prejav. Rezervy majú ešte vo svojom speváckom prejave.

< 1 2 >