November 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
    1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30
meniny má: Cecília

Recenzie

Čaro rozprávky kraľuje na javisku divadla Romathan

14. sezóna - 2005 / 2006 - 41. premiéra

Jan Šandor - J. A. Gerlachovský:
E krajaskiňa Jolanka the tromado Dežko
Princezná Jolanka a smelý Dežko
Pôvodná hudobná rozprávka
Hudba: Karel Adam
Scéna: Štefan Hudák a. h.
Kostýmy: Anna Simková a. h.
Choreografia: Ľubomír Ačai
Asistent réžie: Marián Balog
Réžia: Ján Šilan
Premiéra: 21. 12. 2005 - Košice - Centrum voľného času

Milovníci, ctitelia a priatelia rozprávky zo všetkých svetadielov putujú každým časom i nečasom, aby spoločne, v divadelných sálach veľkomiest i v zastrčených kútoch sveta, slávili detstvo, prežívali neopakovateľné čaro umeleckého zážitku a spolutvorili osobitú atmosféru na čas jedného krátkeho divadelného predstavenia - rozprávky. Rozprávka - koľko nežných, milých a jedinečných spomienok. Spomienok na seba samého, na chvíle jediného (a neopakovateľného) detstva, na opojenie zázrakom, čarovnosťou, krásou. Jedinečnosť rozprávky spočíva totiž v tom, že aj starších dokáže nielen zaujať a upútať, ale aj vrátiť o niekoľko desaťročí späť. Najmä, ak sa vedľa vás hniezdia netrpezlivé a rozprávkou celkom zaujaté stvoreniatka - detskí diváci. Všetkých nás pospája svetom fantázie. Tento príjemný pocit som mal možnosť prežívať na premiére pôvodnej hudobnej rozprávky "Princezná Jolanka a smelý Dežko / E krajaskiňa Jolanka the tromado Dežko" , ktorú pripravilo Divadlo Romathan tri dni pred Vianocami, 21. decembra 2005. Hudobná rozprávka v deviatich obrazoch na motívy rozprávky súčasného rómskeho autora Jana Šandora "Statočný Dežko" nielen osviežila početné publikum, ale svojím dejom navodila atmosféru ľudskej spolupatričnosti, úprimnosti a čestnosti. Znova nás presvedčila o pravde krásnych ľudských vzťahoch, o potrebe boja dobra nad zlom, o nevyhnutnosti jeho víťazstva, ale aj o význame charakteru človeka a jeho morálnych kvalitách.

ŠTEFAN ČURILLA
Foto: Jozef Ferenc
a Denisa Havrľová

Po úvahe nad uplynulými premiérami Divadla Romathan zvýrazňujem evidentnú snahu vedenia o uvádzanie inscenácií pre deti. Tento dramaturgický ťah vnímam ako cielený zámer rozširovania umeleckej pôsobnosti divadla medzi tých, z ktorých sa viacerí možno stanú jeho stálymi dospelými návštevníkmi. Dôkazom bola aj 41. premiéra divadla v polovici jeho 14. sezóny, ktorá dokumentovala nielen jeho profesionalitu a umelecké napredovanie divadla, ale aj skutočnosť, že všetky jeho dosiaľ uvádzané hry pre deti a mládež boli pôvodné a čerpali námety z rómskeho prostredia. A v tom vidím základné prvky dramaturgickej línie Divadla Romathan zameranej na detského diváka: rómske prostredie, prezentácia súčasných rómskych autorov a umelecké stvárnenie inscenácie do tvaru, ktorý je detskému divákovi blízky.
Autor predlohy, rómsky spisovateľ Jan Šandor, nám predostrel námet širšie rozpracovaný, ktorý potreboval pre uvedenie na javisko dramaturgické a réžijné zásahy. Autor scenára J. A. Gerlachovský odstránil literárnu popisnosť textu a rozčlenil ho na viac ucelených, krátkych príbehov - obrazov a scén. Dejovú líniu nenarušil, naopak, pointovaním jednotlivých častí a striedaním prostredí, dej naplnil dynamizmom a napätím. Zmeny prostredí nepôsobia rušivo, naopak, v divákoch udržujú napätie a očakávanie nasledujúceho vývoja deja.
Pôvodná scénická hudba k inscenácii i jednotlivé krátke piesne, ktoré charakterizujú postavu, alebo vyjadrujú atmosféru deja, sú dielom Karola Adama. Malý, až skromný orchester Divadla Romathan milo prekvapil pôsobivosťou hudobného prejavu, intonačnou čistotou, prepracovanosťou detailov, ale aj precíznou súhrou. V prejave orchestra som obdivoval nielen hráčske majstrovstvo, ale aj výrazný podiel na výslednom tvare inscenácie - hudba maximálne podporuje a rozvíja dej. Karel Adam sa ako autor hudby dokázal plne prispôsobiť požiadavkám scenára a skomponoval hudbu prekvapivo pôsobivú, ktorá rešpektuje predstavy režisér a púta pozornosť divákov. Aj keď sú jednotlivé hudobné vstupy rozsahom krátke, sú emocionálne pôsobivé a dotvárajú atmosféru predstavenia. Obdivoval som citlivosť autora v jeho úsilí vyjadriť dejové premeny a zvraty, ale aj atmosféru dejových situácií. Počuli sme hudbu nielen ovplyvnenú prostredím, ktoré je autorovi (i hráčom) blízke, ale predovšetkým hudbu originálnu.
Režisér predstavenia Ján Šilan zvýraznil poetiku príbehu a predostrel ho v jeho vecnosti. Na javisku rozohral množstvo krátkych a rýchlo sa striedajúcich situácií, ku ktorým ho inšpirovalo prostredie rozprávky - zámok princeznej Jolanky a jej rodičov - hrad Smutnohrad černokňažníka Kalojila - chalúpka mladého tovariša kožiara Dežka - lesná čistinku s medvedíkmi - cirkus v Indii - Jolankino väzenie. Obdivuhodne využíva na prvý pohľad skromne pôsobiacu scénu Štefana Hudáka, ktorý ju koncipoval ako detskú papierovú skladačku. Postupne odhaľuje jej tajomstvá a jednoduchým preložením jej častí sa priamo pred očami detí mení na zámockú záhradu, zákulisie cirkusu či stenu princezninho väzenia. Všetko sa to deje v mene zvýraznenia línie putovania hlavného hrdinu (Dežko) za jeho konečným víťazstvom. Jednotlivé prekážky prekonáva - vďaka členeniu deja na krátke sekvencie a obrazy i vďaka práci so scénou - v postupnosti, ktorá je blízka logike detského diváka. Členenie deja je zároveň aj dostatočne dynamické a rytmické, znova plne rešpektujúc časové limity schopnosti dieťaťa sústrediť svoju pozornosť. V podobnom rešpekte voči dieťaťu strieda aj situácie lyrické s dramatickými a ich vnútorný temporytmus. Dielko tak vyznieva čarovne i umelecky pôsobivo.
Aktívnymi spolutvorcami boli režisérovi okrem už spomenutého scénografa Štefana Hudáka, aj kostýmová výtvarníčka Anna Simková, ktorá dokázala aj v skromných podmienkach vytvoriť kostýmy (prevažne z fundusu divadla), ktoré vynovila drobnými detailmi v sviežich, teplých farbách. Pohybové kreácie choreografa Ľubomíra Ačaia dotvárali atmosféru jednotlivých prostredí.
Okrem skúsených hercov divadla, akými sú Alena Klempárová (alternuje Princeznú Jolanku i Dvornú dámu), Marián Balog (alternuje Dežka), Jozef Ferko (Kráľ Baro), dostala príležitosť "staronová" členka divadla Žaneta Štipáková-Čisárová, ktorá sa presvedčivo zmocnila hneď dvoch postáv (Medvedica a Hlas Kocúra). Svoju hereckú príležitosť dostal aj Oto Bunda, ktorý kreuje jednu z hlavných postáv - Černokňažníka Kalojila. Ostychu pred hovoreným slovom sa postupne zbavuje vynikajúci sólový tanečník súboru Peter Ferenc, ktorý svoje postavy mládencov a mladých mužov stvárňuje čoraz uvoľnenejšie a presvedčivejšie (Dežko). Režisér pozorne vyberal aj obsadenie pre jednotlivé drobné postavičky, ktoré vedie k precíznej kresbe svojich typov a uplatňuje tak talent všetkých členov hereckého súboru v nových polohách - Roman Godla ako Medvedie mláďa, podobne jeho Medvedia sestrička Viktória Šándorová, či Jozef Krajňák v úlohe komického Radcu. Milo pôsobí Kuchtík v podaní Mareka Baloga, ktorý alternuje aj postavu Medvedíka. V oboch úlohách úspešne rozvíja svoj komický talent. Po prvý raz sa na javisku predstavila v samostatnej úlohe nová členka divadla Ivana Oláhová (alternuje Princeznú Jolanku). Disciplinovane napĺňajú svoje postavy aj Magdaléna Adamová (Kráľovná), Dáša Polláková (Mama) a Štefan Rajko (Otec). Aj keď jednotlivé herecké výkony potrebujú ešte čas na "dozretie" a zvýraznenie typu či charakteru svojich postáv, premiérové detské publikum si dokázali získať v plnom rozsahu a predostreli veľa herecky zaujímavých a prepracovaných kreácií.

Texty k foto:

- Statočný Dežko (uprostred - Marián Balog) s medvedími mláďatkami (Marek Balog a Viktória Šándorová)
- Deti rozprávka zaujala.
- Kráľ Baro (Jozef Ferko) - Kráľovský radca (Jozef Krajňák) - Posol (Peter Ferenc)
- Dežkov otec (Štefan Rajko) - Dežko (Peter Ferenc) - Matka (Dáša Polláková)
- Na zámku - Kráľovná (Magdaléna Adamová) - Dvorná dáma (Alena Klempárová) - Kuchtík, Dvorné dámy a Princezná Jolanka (Ivana Oláhová).

< 1 2 >