November 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
    1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30
meniny má: Cecília

Recenzie

Ovocie dramaturgickej odvahy

14. sezóna . 2005 / 2006 . 42. premiéra
Milan Godla - Karel Adam:
Prešibaná rodinka / Butdžanľi fajtica
Pôvodná rómska hudobná komédia zo súčasnosti, ktorá úsmevnou formou rozvíja rómske porekadlo: "Keď budeš konať zlo - tvoje zlo dopadne na teba" . "Te kereha nalačhipen - tiro nalačhipen perela pale pre tute".
Scéna: Štefan Hudák a. h.
Choreografia: Jaroslav Moravčík a. h.
Kostýmy: Agáta Hanková
Réžia: Marián Balog
Dirigent: Karel Adam
1. premiéra: 25. 5. 2006 . Košice . Gallery
2. premiéra: 27. 5. 2006 . Prešov . DJZ - Malá scéna


Divadlo ROMATHAN / Milan Godla - Karel Adam: Prešibaná rodinka / Butdžanľi fajtica. Réžia: Marián Balog.Dirigent: Karel Adam. Premiéra 25. mája 2006 (Košice).

OLEG DLOUHÝ
Foto: J. Ferenc

Jednou z veľmi dôležitých úloh Divadla Romathan od svojho založenia je cieľavedomá pozornosť rozvoju vlastnej dramatickej literatúry. Táto programová priorita má niekoľko prínosov. Napríklad v rovine samotného divadla je kľúčom k dominantnému divákovi, pretože prináša v autentickej podobe bytostne vlastné témy súčasných Rómov. V širších súradniciach nemožno nepoukázať napríklad na to, že hrami z rómskeho prostredia prispieva divadlo k sebaidentifikácii a sebareflexii národa, v ktorom tieto tendencie z objektívnych príčin neboli dostatočne aktívne. Nemenej dôležité je i to, že pôvodné divadelné hry rozvíjajú celú rómsku literatúru, rómsky jazyk a vôbec rómsky duchovný potenciál. A v neposlednom rade rómskymi hrami ponúka divadlo nerómskemu divákovi možnosť hlbšie a širšie poznať rómsku mentalitu.
Aj takéto súradnice sa ponúkajú na úvahy pri sledovaní najnovšej premiéry hudobnej komédie Milana Godlu a Karla Adama Prešibaná rodinka / Butdžanľi fajtica (premiéra 25. mája 2006 v Košiciach) . Aj napriek úspechom dramaturgie divadla v oblasti rozvoja pôvodnej rómskej dramatickej literatúry, treba túto premiéru považovať za výnimočnú. Po prvý raz tvoria kompletný tím tvorcov inscenácie hry zo súčasnosti nielen rómsky dramatik a rómsky hudobný skladateľ, ale aj rómsky režisér. V programovom bulletine sa umelecký šéf Ján Šilan úprimne vyznáva, že od prvej premiéry veľmi úspešnej a dodnes uvádzanej divadelnej fresky Miesto pre Rómov (1992) mal jedno želanie: "...najkrajšie bude, ak na všetkých realizačných postoch budú samí Rómovia".
V príbehu zo súčasnosti Prešibaná rodinka načrtol jej autor Milan Godla niekoľko navzájom prepletených príbehov zo súčasnosti. Šuki a Bruchter sa vracajú z pobytu v zahraničí. Pred odchodom doma všetko popredávali a tak vlastne nemajú strechu nad hlavou. Spoliehajú sa však na dobrotu a obetavosť príbuzných, Lajoša a Marči. Tí ich naozaj prijmú pod svoju strechu. Akoby zaslepení snahou pomôcť blížnym v ťažkej chvíli nezbadajú, že Šuki sa pretvaruje, že pre svoj materiálny prospech neváha zneužiť ani možnosť lásky ich detí... V humorných situáciách rozohráva nešváry, ktoré dnes hýbu mnohými rómskymi rodinami. Pranieruje "ekonomickú turistiku" do západnej Európy, hmotárstvo, úskočnosť, ale aj naivnú dôverčivosť. Hrdinov príbehu vykresľuje ako výrazné typy, ktoré ponúkajú hercom vďačné príležitosti. Témou pripomína hra svojskú novodobú rómsku repliku komédie Jozefa Gregora Tajovského Statky - zmätky. Dramatik M. Godla si uvedomoval delikátnosť takýchto tém. Aj preto sa v závere hry nedokázal vyvarovať mentorskému odsúdeniu negatívnych čŕt a konania svojich hrdinov. Z hľadiska snáh divadla o sebareflexiu rómskych problémov je takéto autorské riešenie pochopiteľné. No z hľadiska divadelného pôsobí záver hry staromilsky, nedramaticky, príliš poučujúco, akoby autor celkom neveril, že divák si sám urobí správny záver o tom, čo je dobré a čo odsúdenia hodné. Aj napriek tejto "výhrade" treba Godlovu kritickú optiku privítať, pretože prináša veľmi dôležitý dôkaz o dôležitosti kritického videnia problémov svojho národa.
Spoluautor Karel Adam skomponoval dramaticky účinnú hudbu, v ktorej umne narába s folklórnymi motívmi i citáciami, vytvára plochy pre uplatnenie tanečnej skupiny divadla a výraznou mierou prispieva k zábavnosti predstavenia.
Režisér Marián Balog opäť dokázal, že súčasné divadlo mu je prirodzené a vlastné. Má cit pre divadelnú situáciu, myšlienkovú skratku, ale aj rytmus predstavenia. Vie jemnými zásahmi prelínať vážne situácie s odľahčenými, humornými plochami. Najviac sa pritom spolieha na hercov. Aj tentoraz ich vedie k výrazne komediálnemu zveličovaniu. Spolieha sa na inteligenciu diváka, ktorý rozpozná, čo je v inscenácii mienené úprimne a čo je predmetom výsmechu, kritiky, odsúdenia. V prvom rade Dáša Polláková a Štefan Rajko v hlavných postavách, vďaka svojmu prirodzenému dynamickému herectvu, rozkryli typologické znaky svojich postáv. A z toho vyťažili nespútané veselie, dynamické mizanscény a v konečnom efekte jasné myšlienkové posolstvo. Jozef Ferko (Lajoš), Magdaléna Adamová (Marča), Žaneta Štipáková (Tulaňa), Viktória Šandorová (Paulína) a ďalší dominantnej dvojici dôsledne sekundovali. Vytvorili celú galériu typických postavičiek súčasnosti, ktorí si nesú svoje osudy a neľahko sa prebíjajú každodennou realitou.
V hudobnej a tanečnej rovine inscenácia našiel režisér dobrého spolupracovníka v choreografovi Jaroslavovi Moravčíkovi. Ten sa na pôdoryse hudby Karla Adama postaral o druhý - divácky atraktívny plán inscenácie. Z folklóru vychádzajúce tanečné čísla výraznou mierou podporili autorský zámer celej inscenácie.
42. premiéra Divadla Romathan potvrdzuje, že hoci divadlo zápasí z mnohými existenčnými problémami, vyplývajúcimi aj zo skutočnosti, že mu ešte stále chýba domovská scéna, má na Slovensku dnes svoje pevné korene a jasnú perspektívu.
. Autor je pracovník Divadelného ústavu a divadelný kritik

Texty k foto:
- A. Klempárová, R. Bikár
- L. Hamgurbadžová, J. Ferko
- A. Klempárová, R. Bikár
- I. Oláhová, A. Klempárová, R. Godla
- L. Hamgurbadžová, M. Balog

< 1 2 >